Koučing alebo terapia: Aké sú rozdiely a kedy odporučiť klienta na terapiu.

Úvod > Podujatia a aktivity > Články/Letáky > Koučing alebo terapia: Aké sú rozdiely a kedy odporučiť klienta na terapiu.

Slzy a emócie môžu vyvolať u začínajúcich koučov nepríjemné pocity.

Dve najčastejšie otázky nových koučov sú:

„Aký je rozdiel medzi koučingom a terapiou?“ a

„Kedy mám odporučiť klienta na terapiu?“

Slzy a emócie nemusia nevyhnutne znamenať, že klient potrebuje terapiu. Znamená to iba, že klienta ovládli emócie, ktoré patria do života a sú aj pri koučovacích rozhovoroch prirodzené.

Aj to je úplne v poriadku, keď kouč nechá svojho klienta prejaviť svoje emócie. Je to aj prejav, že vytvoril pre neho bezpečné prostredie. Dokonca by ho v tom mal aj podporovať, lebo je to prirodzená forma vyjadrovania sa človeka. Nie je však dôležité pátrať po ich príčinách. Najdôležitejšie je ich priznať, prijať a preskúmať.

Ako koučovia sme teda prítomní s klientom pri vyjadrení jeho emócií a prinášame prirodzenú a úprimnú zvedavosť, či sa emócie týkajú úspechu alebo aj výzvy v živote klienta.

Ak však plačlivosť, náladovosť a depresívne stavy pokračujú dlhší čas, potom by mal kouč na to upozorniť svojho klienta a spoločne preskúmať a zvážiť aj potrebu terapie.

Rozdiely medzi terapiou a koučingom pomenovali Faith Fuller, PhD, CPCC, a Marita Fridjhon, MSW, CPCC, PCC, členovia fakulty CTI (The Coaches Training Institute).

KOUČING	TERAPIA
Obidve strany sú prirodzene kreatívne, vynaliezavé a celistvé. Nediagnostikuje, nelieči	Na klienta sa pozerá skôr z medicínskeho hľadiska. Diagnostikuje a lieči
Školený na prácu so zdravými, fungujúcimi klientmi	Školený na prácu s duševnými chorobami
Pracuje s klientmi, ktorí sú schopní vytvoriť spojenectvo a ciele	Pracuje s klientmi s hlbšími problémami
Kouč a klient sú rovnocenní	Hierachický rozdiel medzi terapeutom a klientom
Pracuje podľa partnerského koučovacieho modelu	Terapeut je expert
Dohoda medzi koučom a koučovaným sa tvorí spoločne	Terapeutický plán je v značnej miere navrhovaný terapeutom
Kladie skôr dôraz na prítomnosť a budúcnosť	Kladie skôr dôraz na minulosť a prítomnosť
Orientovaný na riešenie	Orientovaný na problém
Odkrýva činnosti a správanie, ktoré manifestujú vysokú sebaúctu	Odkrýva pôvod nízkej sebaúcty
Odkrýva a koučuje negatívne rozmýšľanie o sebe ako dočasnú prekážku	Analyzuje a rieši pôvod a korene negatívneho rozmýšľania o sebe
Pracuje hlavne s externými situáciami a problémami klienta	Pracuje hlavne s internými problémami klienta
Sústreďuje sa na prejav a rozvoj potenciálu klienta	Sústreďuje sa na uzdravenie a porozumenie
Zodpovednosť a „domáce zadania“ medzi stretnutiami sa považujú za dôležité	Vo všeobecnosti sa zodpovednosť neočakáva
Používa koučovacie zručnosti	Používa terapeutické zručnosti

Je potrebné si však uvedomiť, že rozdiely medzi niektorými typmi terapie a osobným koučingom nie sú úplne vymedzené a jasne ohraničené. Veľa terapeutických postupov je podobných koučovacím zručnostiam a majú spoločný základ. Obidve disciplíny môžu pracovať s plne funkčnými jednotlivcami/aj pármi, ktoré čelia náročným situáciám. Obidve profesie sa sústreďujú na pomoc ľuďom urobiť zmeny a dosahovať ciele.

Pozrime sa teda na niektoré spoločné stránky koučingu a terapie.

KOUČING	TERAPIA
Používa Úvodné stretnutie na ktorom sa dohodnú podmienky koučovania – dohoda alebo zmluva o koučovaní	Používa Úvodné stretnutie spojené zvyčajne aj s diagnostikou, príp. aj nastavenie plánu terapie
Používa veľa zručností podobných terapii	Používa veľa techník, podobných koučovacím zručnostiam
Pracuje s celistvou osobnosťou klienta	Pracuje s celistvou osobnosťou klienta
Môže pracovať s emocionálnou stránkou klienta	Často pracuje s emocionálnou stránkou klienta

Vo všeobecnosti platí, že terapeut sa zameriava na diagnostikovanie emocionálnych problémov a lieči citové zranenia. Kouč sa na liečbu nezameriava, ale keď klient urobí pod vedením kouča životné rozhodnutie a vymaní sa zo starých pút, ktoré ho limitujú, naberá nové sily, je to vždy cesta k jeho novej realite, dosahovaniu jeho cieľov.

Keďže obidve profesie sú tzv. pomáhajúce profesie, je dôležité uvedomiť si a aj uznať tak spoločné stránky ako aj rozdiely medzi nimi a viesť medzi sebou konštruktívny dialóg.

Emocionálne záležitosti však nie sú primárnym záujmom kouča. Môžu byť prítomné v koučovacom rozhovore, ale nie sú predmetom koučovania. Ak sa kouč drží princípov, kontextov, zručností, kompetencií a etického kódexu, nemusí sa obávať, že opustil pole koučovania.

Koučovia sú eticky zaviazaní držať sa usmernení, kedy a ako odporučiť klienta na terapiu. ICF Global vypracovalo sadu usmernení a odporúčaní na túto tému1. Nájdete ich na stránke

https://coachfederation.org/app/uploads/2018/05/Whitepaper-Client-Referral.pdf.

Uvedené odporúčania sú dostupné aj v slovenskom jazyku pod názvom Kedy a ako odporučiť klientovi terapiu, základné pokyny. Pre bližšie informácie kontaktujte Slovenskú pobočku ICF www.icf.sk.

Koučovia sa riadia Etickým kódexom Medzinárodnej federácie koučov (International Coach Federation - ICF). V Etickom kódexe ICF sú jasne vymedzené okolnosti, za ktorých kouč nemusí informácie získané počas koučovania považovať za dôverné, prípadne teda aj zvážiť odporúčanie klienta na iného odborníka.

Dôležité je však, aby jasné vymedzenie koučingu, jeho charakter a ciele boli uvedené na začiatku koučovacieho vzťahu a boli aj súčasťou Zmluvy/dohody o koučovaní.

Ing. Erika Falťanová, ACC(ICF)

Viceprezidentka ICF - Slovenská pobočka

Spracované podľa zdrojov:

The Coaches Training Institute, Co-Active Coaching Fundamentals,

Henry-Kimsey-house, Karen Kimsey – House, Phillip Sandahl, Laura Whitworth Ko-aktivní Koučink, 2017

1 Hullinger, A. M. and DiGirolamo, J. A. (2018). Referring a client to therapy: A set of guidelines.